Reek of parfume

Reek of parfume in old faded room, as an memory of old times. With only two people in it, they are here together, with only one each other. Hiding from the world. Their own seems to be crumbling. They try to survive covered by the shade of old times, in an old city, with it´s old glory that´s long forgotten. Only buildings and trees remember those days.
That´s where they are hiding, in ...
"If you try, you can still hear laughter" she said "Laughter, music, people chatting". Walls still remember, places are marked by things that happened there. And so he started listening, "Yes I can hear it, but it´s covered by so much sadness". "Everything's covered by sadness here". 
Yet still, visions of old times came to life, people from decades ago were laughing, dancing, talking to each other. Only for the eyes of two people long lost in their dreams. 

Nostalgic dreamers

    

   

And then I looked at her and realized that I´m looking at the most beautiful piece of art I have ever seen. She was so atypical, so beautiful, so original so charming. With all of those small imperfections that she was ashamed of, that just make her more special.

And then words Monet once said started making sense, "People discuss my art and pretend to understand as if it were necessary to understand, when it's simply necessary to love."

     

Human

Bits of blue. Nothing. Some more blue. And then nothing, again. Flutter of eyelashes. He´s awake now. Eyelids are opening slowly. Adjusting to the lightning in the room. They´re way too heavy. He closes them again. Shutting down the outside world won´t help you, my dear.

Lips slightly parted. Sucking in small breaths. To wash off the venom. Actually, there´s nothing poetic in this act. It´s just reflex. Trying not to suffocate. He´s still somewhere in between the state of slumber and being awake.

I roll to my stomach. Stretching my arms in front of me and then crossing them and laying my head on them. 

Concentration on his breathing. He´s deciding whether to wake up or go back to sleep. Deep breaths alternate with shallow ones. Sharp inhale. Awake. Conscious.

He focuses on me. By now, he knows I´ve been observing him like a puzzle ready to be solved. He doesn´t seem to mind. I don´t see red anymore. The aura around us from yesterday is long gone. It pains me when we argue. He hates it even more.

Dilated pupils are circled by bright blue iris. Colour is always changing with light and mood. Dimness of the room made them stand out even more against his dark hair. Dilated pupils are result of sleepiness. Harmless. Innocent. Charming. I´m few inches from his face.

Listening to his heartbeat. It seems to be put off a little bit. But it isn´t slowing down or anything. So it´s fine, right?

Inhale. The rush of blood in heart. It´s coming in waves. Starting in right atrium. Following steadily into right chamber. Another wave hits the pulmonary artery dividing into right and left side. They lead the blood into lungs. It returns back by the pulmonary veins. Two from each side. Coming through left atrium and ending in the left chamber. Exhale.

Milliseconds. The same cycle all over again. It can´t alter on its own. There´s some system in every chaotic body. Same cycle all over again. Like breathing. Like you.

photos & text by me

September v analogu

September, ako to väčšinou býva, bol v znamení povinností. Zdá sa že Košice sa čoskoro stanú naším druhým domovom. No ani v Prešove som nezaháľal a pokračoval v hľadaní a skúmaní jeho tajných zákutí. Medzi asi najkrajšie z nich patrí dvorana evanjelického kolégia. Slávnostná sála tejto historickej budovy je dychvyrážajúca.

 

Jeseň ale praje zasnívaným ľuďom. 

Keďže Lívia momentálne študuje v Košiciach, tak tam aj ja častejšie zavítam s mojou Exou. Mnoho nových miest na nájdenie a ľudí na spoznanie.

Mám taký pocit že so začiatkom Jesene príde a každého posadne akási melanchólia. V priebehu týždňa sa celý svet zmení a zčervená a ľudia začnú spomínať na predošlé roky a nad tým čo vtedy robili.

Posledný mesiac v analogu

Posledný mesiac sa začal daždivým photoshootom s Líviou   

Grape14

Pár dní v daždivom Prešove a potom sme už išli na grape. 
Po náročnej ceste v preplnenom rýchliku nás konečne privítal areál.

 prvý deň, rozhliadanie sa po areále, stretnutie sa s priateľmi a samozrejme úžasné kapely

ráno druhého dňa sme sa rozhodli prejsť sa trochu po Piešťanoch. Rýchla káva, pozrieť sa na mesto a potom sme už utekali na Purist DJset.

Holandsko a Brusel

Rovno z Grape-u som sa bohužiaľ sám vybral do Holandska, v Nedeľu večer sme dorazili do Rotterdamu a mohlo sa začať moje týždňové putovanie po Holandských a Bruselských galériach

Haag 

Nádherné historické centrum, no jednou z highlights bola galéria Mauritshuis.

Brusel

Mesto preslávené secesiou. Moje povinné zastávky boli Royal Museums of Fine Arts, s výstavami Magritta a Fin de Siecle, a Múzeum Victora Hortu.  

Amsterdam
Ako prvú som navštívil galériu Vincenta Van Gogha, ktorá ma teda rozhodne dokázala nadchnúť pre post-impresionizmus. Ďalšie bolo múzeum s najväčšou zbierkou obrazov v Holandsku Rijksmuseum. Medzi najzaujímavejšie diela by som rád vyzdvihol portrét Alberta Verwey od Jana Vetha. Po vyčerpávajúcich galériach som si bol pozrieť mesto ktoré je úplne čarovné so svojskou zaujímavou atmosférou.   

#grape14

Na Grape bolo skvelo, ale nič iné sa nedalo očakávať. Po náročnej ceste sme konečne dorazili na Piešťanské letisko, rozložili stany a utekali na prvý koncert v zozname, Modré Hory, ktoré následne vystriedal Talkshow. Veľa hudby a kvietkov. Vrcholom celého festivalu boli jednoznačne piatkoví Editors aj napriek dažďu a úvodným technickým problémom. V sobotu rýchla káva v meste a prebádanie okolia a už sme vysedávali pred hlavným stage-om na Purist DJ set a celkové zakončenie v mrazivom nočnom vzduchu spríjemňoval Fvlcrvm.
Vidíme sa aj o rok!

na začiatku to nevyzeralo príliš najlepšie

 Bombay Bicycle Club

 Purist DJset

a lúčime sa

Schielesque je

Lívia /

minimalizmus, pásiky, fotenie, písanie, dobrá káva, malé veci ktoré mi vyčaria úsmev na tvári

Vincent van Gogh, Egon Schiele
Canon EOS 300 analog, Canon EOS 350D , Panasonic DMC-FH8

Jakub / 

art_nouveau/deco, umenie, dizajn, fotenie na čierno biely analog, 20s, trávenie enormne dlhého času v galériách a kaviarňach

Koloman Moser a Egon Schiele 

Exa 1a